Papieriky

Autor: Vlastimil Švec | 27.1.2012 o 7:20 | (upravené 27.1.2012 o 8:08) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  579x

Viete si predstaviť, že by ste si šli do požičovne náradia požičať si miešačku a pracovník požičovne by sa Vás spýtal. „A čo idete stavať?" Vy vo svojej naivite odpoviete „Áááále, garáž." „Koľko môže taká garáž stáť?" „No, asi aj 10,000 €." Poviete bezmyšlienkovite a aj sa čudujete čo to chce  vedieť. „Tak za požičovné my zaplatíte 100 € na hodinu." „Ale v letáku máte napísané že od 5 €."

 

„No hej, ale my to počítame, ako percento hodnoty ktorú daným nástrojom postavíte." usmieva sa.

Stojíte a nechápete. Nerozumiete o čom to drísta. Veď predsa požičovné sa platí ako percento amortizácie hodnoty daného nástroja možno zvýšené o riziko vyššieho opotrebenia a o maržu požičiavateľa.

Ale miešačku potrebujete, tak ju vyplatíte. No o dva dni sa Vám to isté stane, keď si idete požičať tepovač. Zaplatíte percento z hodnoty všetkých kobercov, ktoré doma vytepujete a neskôr sa Vám to isté stane so svadobnými šatami pre dcéru, kde si nechá požičovňa vyčísliť hodnotu majetku ženícha.

A tu sa už ohradíte. No požičiavateľ nechápe, prečo sa ohradzujete, keď  v banke pri preberaní úveru úplne prirodzene a dokonca bezmyšlienkovite platíte úroky nie z hodnoty produktu, ale z hodnoty, ktoré si za daný produkt môžete zaobstarať.

Neplatíte úroky z nákladov na výrobu papierikov s prihliadnutím na ich amortizáciu - rýchlejšie opotrebenie plus marža banky. Zrazu platíte za niečo fiktívne.  Niekto vyrobil papierik v hodnote 0,01eur, napísal naň číslo 1000 a vy zrazu platíte úroky z toho čísla, ktoré tam niekto napísal. Vôbec, ale vôbec sa nezamyslíte nad tým, že banka Vám úročí hodnotu, ktorú si za daný produkt môžete zaobstarať, nie úroky z hodnoty samotného produktu.

Už počujem : „Ale toto je iné."

V čom?, peniaze takisto ako miešačka je tovar, takisto môžete zameniť za chlieb peniaze ako aj miešačku, no hej, s miešačkou by sa vám ťažšie chodilo po meste ale to je tak jediný rozdiel.

Že sto eurovka má hodnotu 100 eur a preto je správne počítať úroky z hodnoty? Ste si istý? Koľkožeto kúpite litrov vody za túto bankovku? 50 kubíkov? A koľko vody za tú istú bankovku kúpite na púšti? V nejakej vzdialenej oáze, kde o existencii európskej únie nemajú ani potuchy? Že nič?, že maximálne vám niekto zachráni život len tak, darovanou vodou? Tak akú hodnotu má vlastne tá 100 eurová bankovka? Že záleží na tom KDE? A to čo je za smiešnosť?! Tak sa mi vidí, že má presne hodnotu toho papierika na ktorom je tlačená.

Ak vám banka požičia peniaze, skúste sa jej opýtať komu tie peniaze chýbajú. Veď v banke má kopec ľudí svoje účty, je pochopiteľné, že ak banka niekomu peniaze poskytne, tak niekomu musia chýbať.. jedine žeby nechýbali. Tak potom odkiaľ ich tá banka má?

Každá platba na kreditnú kartu vyrába nové peniaze. Kúpite si tovar v hodnote 100 eur, zaplatíte kreditnou kartou. Dodávateľ má svojich 100 eur na účte z banky, vy máte na účte mínus 100 eur. O mesiac 100 eur vrátite a na vašom kreditnom účte je nula. Všetko v poriadku. Až do tej doby, kým si dodávateľ, u ktorého ste si daný tovar kúpili zmyslí, že svojich 100 eur si vloží do tej istej banky v akej máte vy kreditný účet. A hop! Simsalabim! Banka vydala 100 eur ale vrátilo sa jej 200. Odkiaľže sú? Áno, môže niekto namietať, že tých 100 eur navyše predstavuje produkt, ktorý bol vyrobený a vami kúpený, ale prečo má teda úrok z tohto produktu zobrať banka? Ako je to vlastne? (koniec koncov ten istý produkt môže niekoľkokrát prejsť kúpou a predajom pri použití kreditnej karty, teda jeho hodnota sa každým predajom zvyšuje s množstvom peňazí, ktoré daná operácia vytvorí?)

Vy pracujete a zarábate, kupujete produkt, na ktorý ihneď nemáte hotovosť, tak vám ju banka „nakreslí". Kúpite produkt od výrobcu a dáte mu zaň požadovanú cenu. Polovicu zo svojich a polovicu z banky, pri vrátení peňazí od vás banka žiada peniaze. Ničím sa nepričinila o hodnotu vašej práce, ani o hodnotu produktu, ktorý bol vyrobený niekým iným a vami kúpený, to jej ale nebráni vypýtať si od vás úrok. Ale začo vlastne? Štát, ktorého ste, ako daňový poplatník, spolumajiteľom, zadá banke požiadavku na emitovanie peňazí v hodnote 100, ktoré sú kryté budúcim HDP štátu, teda prácou  vašou a vašich spoluobčanov. Banka vytlačí peniaze v hodnote 100 a poskytne ich štátu. Úročí ich hodnotu! Úročí hodnotu, ktorú si za dané peniaze vymieňate, hodnotu produkcie vás a vašich spoluobčanov! Ešte raz. Banka sa ani v najmenšom nepričinila o vznik hodnoty, ktorá je vymieňaná za papieriky skoro bez hodnoty napriek tomu berie úroky z takto vytvorenej hodnoty. To je pre mňa nepochopiteľné.

Ale čo je na tom najhoršie? Ak sa vrátim späť k príkladu s miešačkou. Zarazí Vás cena za miešačku, tak sa rozhodnete si ju neprenajať. Na to vám majiteľ so širokým úsmevom oznámi:

„Prepáčte, ale ja som jediná požičovňa v tomto štáte, pričom to, že som jediná požičovňa je ustanovené priamo v zákone a požičiavanie iného subjektu by bol trestný čin."

Už chápete genialitu tohto biznisu? Nie že banka berie úroky z hodnoty, ktorú nevytvorila (poskytuje iba poukážky na základe, ktorých je výmena jednoduchšia), ale ešte je aj zákonom chránená jej jedinečnosť. (hovorím o centrálnych bankách)

Sme tu vlastne v kapitalisticko-socialistickom mišmaše. Vydávanie a kontrola peňazí v obehu je v súkromných rukách, ale zároveň je tento systém monopolu chránený zákonom. (Po prečítaní gorily si myslím, že či ide o súkromné ruky doslova, alebo poslancov zastupiteľskej demokracie je jedno).

Buď je cesta voľný trh vo vydávaní peňazí (prečo je to možné v stravných poukážkach?), a nech sa ukáže najschopnejší, alebo je cestou bezúročné vydávanie peňazí  priamo štátom, či iným zoskupením.

Prosím, pochopte, že peniaze sú tovar, ako každý iný. Nevidím jediný dôvod, prečo by sme nemali platiť emitentovi iba náklady za výrobu obeživa. Teda náklady na papier, farbu, pracovnú silu, či energie.

Ako je to ale s úvermi?

Normálne, na úrad by prišiel záujemca o úver, požiadal by o peniaze, štát by mu ich vytlačil a poskytol. Peniaze buď do roka vráť, alebo ich miň a vráť v predpísanej dobe na skartáciu.

Nie, nie som finančník a ani nemám vzdelanie vo finančníctve. Možno posledný odsek je naivný smiešny, možno len budete kývať hlavami nad hlúposťami čo som popísal, že neviem o čom hovorím a ja neviemčoešte. To ale nemení nič na veci, že zobrať si v 25 rokoch úver na bývanie a splácať ho 30 rokov a tým byť celých 30 rokov rukojemníkom súkromných rúk pod ochranou zákona nemôže! opakujem NEMOZE  byt akceptované štátom ako takým. Ide predsa o obyvateľa štátu, o člena spoločenstva o spolumajiteľa zoskupenia! Chápeme sa? Štát žije z daní daňových poplatníkov, členov a obyvateľov štátu, ktorí tvoria hodnoty. Aby sa tie hodnoty lepšie vymieňali, máme tu systém poukážok, ktoré dnes voláme peniaze. A my za vytlačenie takýchto poukážok platíme percentá z hodnôt, ktoré vytvárame! To je zvrátene!

Poslanci pri prvom vstupe do parlamentu prisahajú vernosť štátu a občanom štátu, tak je ich psou povinnosťou tento problém vyriešiť. Keď už aj nie inak, tak jednoducho vyhlásením, že náš štát nedlží nikomu žiadne peniaze a ak predsa len dlží, tak si jednoducho kúpme do Bratislavy rotačky a vytlačme niekoľko miliárd euro a pošlime ich do bánk, ktoré sú našimi veriteľmi.

Nie je nič silnejšie ako štát... ! Alebo je to iba teória?, štát je silný iba voči svojim občanom a pri ich ochrane iba ticho sedí, mlčí a prikyvuje?

Bol som štvrták na základnej, keď som prvý krát počul, ako sme spolužiakov, ktorí sa takto správali  prezývali....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?